nedeľa 31. decembra 2017

Môj rok 2017

Ahojte!
Dnes by som vám chcela napísať zhrnutie môjho roka 2017. Tento rok pre mňa nebol najľahší a ani najlepší. Napriek tomu ho jeden človek robil krajším a znesiteľnejším...

Prvé mesiace roka 2017 boli úplne normálne. Chodila som do práce, venovala som sa môjmu priateľovi, svojim záľubám... Všetko bolo v poriadku. No potom prišla veľká zmena. Začnem pekne od začiatku. 22. mája som mala termín u gynekológa. Prišla som do čakárne, no už tam som mala nejaký hlúpy pocit. Dosť dlho som tam sedela a čakala. Potom ma sestrička zavolala. Prehliadka začala ako vždy, no doktor sa tváril veľmi znepokojene. Povedal, že mi musí urobiť aj sono. A pri tom sa taktiež netváril nadšene. Už som tušila, že niečo nie je v poriadku. Asi keď som mala 18 rokov dozvedela som sa, že mám maternicu naopak. Myslela som si, že sa jedná o toto alebo že mi oznámi, že nemôžem mať deti, to mi behalo hlavou. Z myšlienok ma vytrhol doktor, keď povedal, že sa mám obliecť a posadiť sa. Nebolo to nič z toho, čo som si myslela. Na ľavom vaječníku som si totiž nosila obrovský nádor. Mal už 18 cm. Veľmi som sa vystrašila a nevedela, čo robiť. Veľmi rýchlo mi vyhŕkli slzy. Jediné na čo som sa zmohla, bola otázka, či si myslí, že je to rakovina. Odpovedal, že mi nevie nič povedať a na druhý deň mám ísť do nemocnice.



23. mája som teda išla do nemocnice. Trvalo dlhú dobu než mi dali izbu, vytlačili mi štítky s menom, vzali mi krv, merali tlak, teplotu... Potom som konečne išla na izbu. Nasledujúce dva dni, ktoré som tam strávila som si prešla rôznymi vyšetreniami. Na vyšetrení magnetickou rezonanciou mi samozrejme našli ten nádor, ktorý vyzeral znepokojujúco. Na vyšetrení čriev a žalúdka však bolo všetko v poriadku. Poobede prišiel za mnou do izby neznámy doktor, ktorý mi oznámil, že moje výsledky z krvi nie sú dobré. Že mám málo bielych krviniek. Po dvoch nociach ma pustili domov s tým, že 6.6. mám prísť a deň na to ma budú operovať. 

Čas, ktorý som potom strávila doma bol ťažký. Nevedela som, čo mi je, či mám čakať niečo zlé... Psychicky som na tom nebola dobre, no moja rodina, môj priateľ, kamaráti, kolegovia a šéfka stáli pri mne a to mi dodávalo silu.


6.6. som teda opäť išla do nemocnice. Mala som ešte nejaké vyšetrenia. Ďalší deň som mala ísť na operačku ako prvá. Dostala som nočnú košeľu, nohavičky a tabletku na upokojenie. To, čo sa dialo ďalej opisovať nebudem, to by už bolo veľa. Po operácií som sa zobudila na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde som strávila jednu noc. Dozvedela som sa, že nádor bol kompletne odstránený, nevyskytli sa žiadne komplikácie, no prišla som o jeden vaječník.



Ďalší deň ma previezli na gynekologické oddelenie. V nemocnici som strávila ešte 9 dní, počas ktorých som sa zotavovala, pretože rez na bruchu bol dosť veľký. Mala som okrem toho aj ďalšie vyšetrenia. Každý deň som sa pýtala, či už sú výsledky, či ten nádor bol zhubný. Posledný deň si ma primár zavolal do ordinácie. Začal mi hovoriť o priebehu operácie a o tom, čo ďalej bude nasledovať. Nádor bol zhubný. Nasledovať mala chemoterapia a iné procedúry a terapie. V žalúdku mi našli malé bunky, ktoré boli taktiež nádory. No pustil ma na pár dní domov s tým, že sa mám o pár dní ozvať kvôli výsledkom, či tie drobné nádory boli taktiež zhubné.

21. júna som teda volala pre výsledky. Tie malé nádory zo žalúdku neboli zhubné. Na ďalší deň som však mala prísť ešte osobne za primárom. Keď som prišla do nemocnici mala som hlúpy pocit a strach. Primár ma však privítal s úsmevom a oznámil mi, že nemusím podstúpiť žiadnu ďalšiu liečbu, pretože nádor odstránili celý a nepoškodený, preto nemusím chodiť na chemoterapiu. To bola dobrá správa, tá zlá však bola, že rakovina sa mi môže kedykoľvek vrátiť. Môže sa to stať o rok, ale aj o 30 rokov. Na to mi však nikto nedá záruku. Primár mi začal vysvetľovať, že ak chcem niekedy mať dieťa, má to byť hneď. Pretože keď sa rakovina vráti, prídem aj o druhý vaječník, ale aj o maternicu. Navyše mi všetci doktori tehotenstvo priam odporúčali, pretože má pozitívne účinky na ženské telo a mohlo by to pomôcť, aby sa mi rakovina už nikdy nevrátila.


S priateľom sme sa o všetkom porozprávali a pretože on bol vždy mojou oporou, aj počas tohto ťažkého obdobia, rozhodol sa, že to s bábäťkom skúsime. Obaja zarobíme dosť na to, aby sme dieťa prípadne deti uživili a obaja už máme na to aj vek (obidvaja máme 26 rokov). 7.7. ma Pali požiadal o roku a ja som samozrejme povedala áno. Začali sme teda plánovať svadbu a snažiť sa o bábätko...


Všetko bolo pre mňa zrazu ľahšie, pretože som vedela, že budem mať po svojom boku úžasného človeka. Zrazu mi bolo lepšie, aj po psychickej stránke. Po dvoch mesiacoch mi neprišla menštruácia a ja som sa potešila, že budeme rodičmi. Ale napadla ma aj myšlienka, že je to opäť tá zákerná choroba a hneď som volala doktorovi. Na druhý deň som bola u neho a namiesto slov gratulujem vám, mi povedal je mi to ľúto, ale váš vaječník nevykazuje žiadnu aktivitu a preto nemáte ani menštruáciu. Pre ženu je to veľká rana, najmä keď vie, ako si jej partner želá bábätko. Doktor povedal, že mám prísť o 3 mesiace na kontrolu.


Medzitým sme sa rozhodli, že keď nemôžeme mať bábätko, tak si kúpime psíka. A tak sa 9. novembra k našej zajačici Charlie pridala malá nezbedná sučka Chelsea. Ja som sa z nej tešila ako malá a hneď som prišla na iné myšlienky. Venovala som sa týmto dvoch chlpáčom, môjmu drahému a všetkému, čo mi robilo radosť.

3 mesiace od poslednej návševy lekára však rýchlo ubehli. Išla som k nemu s obavami a strachom. Povedal mi však samé dobré správy. Hoci sa mi menštruácia nevrátila, môj vaječník bol opäť aktívny. Dostala som lieky na to, aby sa menštruácia spustila. To sa však dodnes nestalo, no ja dúfam, že to ešte príde.


Napriek tomu, že môj rok 2017 nebol ľahký, môj drahý mi ho urobil o niečo krajší a niektorými momentmi až taký úžasný, že niektoré dni vôbec nezabudnem. V tomto roku som aj zistila, kto je skutočný priateľ a kto nie, a to mi tiež veľa dalo. Získala som ďalšieho štvornohého člena rodiny, ktorý mi robí radosť každý deň. Napriek tým pekným chvíľam som rada, že tento rok končí a ja chcem s pozitívnym myslením začať rok 2018, ktorý dúfam bude lepší ako tento.

Do nového roku vám prajem, aby ste boli zdraví, šťastní a obklopení ľuďmi, ktorých ľúbite a ktorí ľúbia vás.

Napíšte mi, aký bol váš rok 2017 a čo pekné ste v ňom zažili.