utorok 21. mája 2019

Môj rok 2018

Ahojte!
Rok 2018 veľmi rýchlo ubehol a ja by som vám dnes chcela napísať o tom, aký pre mňa bol. Bol plný krásnych, ale aj ťažkých chvíľ. To najťažšie pre mňa bolo ťahanie sa po doktoroch, na psychiku veľmi ťažké. A jednou z najkrajších chvíľ nielen tohto roka, ale môjho života bola naša svadba (o svadbe sa dozviete viac v svadobnej sérií, ktorú nájdete pod štítkom Zo života). Síce viem, že je už máj, a ja opäť meškám s článkami, no mala som veľa vybavovačiek a veľkých zmien v živote. Nebudem to už dlhšie naťahovať, poďme rovno na to...

Január
Mesiac január nebol ničím zaujímavý, no psychicky trošku náročný. Veľa práce, žiadny čas na domácnosť, na drahého a našich dvoch chlpáčov. Navyše mi ešte stále neprišla menštruácia (ak neviete, o čo sa jedná prečítajte si Môj rok 2017).



Okrem toho sme v januári prerábali našu obývačku. Bol to celkom boj, pretože sme si všetko robili sami, no nakoniec sme to zvládli a otrasnej oranžovej farby sme prešli na bielu s jednou stenou s fototapetou. Ak by vás to zaujímalo, pripravím aj článok :) Dajte mi vedieť.


V polke januára sme sa vybrali na nákupy do Berlína. Najviac peňazí som minula v Primarku, kde som si nakúpila kopu oblečenia. Okrem toho sme sa zastavili v predajni Rituals a v parfumérií Douglas.



Od 23. januára som bola chorá a tak som týždeň strávila pod dekou pri telke alebo v posteli. Okrem ohrievacej fľaše ma hriala aj moja Chelsea, ktorá mi bola vždy na blízku. 

Február
Február začal skvelo. Od 4. do 18. februára sme mali podnikové prázdniny, tak som si doma poriadne oddýchla. Stihla som však aj poriadne poupratovať a pustila som sa do plánovania svadby. Vybrali sme si obrúčky, kúpili sme svadobné šaty, spísali zoznam hostí a vymysleli dekoráciu na stoly. V niektorých častiach som myslela, že to vzdám a budeme spolu žiť aj bez svadby, ale nakoniec sme to všetko zvládli. 




Pre viac inšpirácie sme navštívili aj svadobný veľtrh (v meste Neubrandenburg v Nemecku). Hľadali sme tam trošku inšpirácie, no nič ma až natoľko nezaujalo. Bolo tom niekoľko krásnych áut (limuzín), kočov, samozrejme šiat a oblekov, nejaké dekorácie. No ja som už bola rozhodnutá pre niečo iné.

Zbytok mesiaca nebol vôbec zaujímavý, veľa práce, málo oddychu a času na domácnosť.

Marec
Na začiatku marca som dostala 4 dni voľna a pretože mal voľno aj môj drahý, rozmýšlali sme, čo budeme robiť, či nejdeme niekam na výlet... Skončilo to tak, že som väčšinu času prespala. Bola som tak hrozne unavená, že som začala uvažovať, či opäť nie som chorá.

Nasledovalo pár ťažkých dní v práci a potom som do 16. marca dostala voľno, počas ktorého som sa venovala prípravám na svadbu - pozerala som si návrhy svadobných oznámení, dala som vyrábať etikety na malé darčeky pre hostí, vybrala som si gravúru na prstene a dala ich do výroby... Bolo toho dosť.


8. marca bol Deň žien a ako prebiehal ten môj sa môžete pozrieť v článku Môj Deň žien.

15. marca som totiž mala opäť termín u doktora. Dobré správy boli, že zatiaľ nemám žiadny nový nádor, to som si teda poriadne vydýchla. No prišli aj zlé správy. Môj vaječník nepracoval a tak sme vedeli, že vytúženého potomka sa tak skoro nedočkáme. Dostala som lieky, ktoré mali vyvolať ovuláciu a do dvoch týždňov by mi mala prísť menštruácia. Boli to tabletky, ktorých bolo 10. Počas piatich dní som každý večer mala zjesť jednu. Počkať 2 týždne, či príde menštruácia. Ak nie, počkať ďalšie 4 týždne a potom to celé zopakovať. A ak to ani na druhý pokus nevýde, mala som okamžite prísť du doktorovi. Tabletky som začala jesť a dúfala som, že sa menštruácia čoskoro dostaví...
Ale nedostavila sa a tak nasledovali zase vyšetrenia u doktora. A ďalšie lieky...

Apríl
Veľkú noc som trávila v práci, takže som si ju veľmi neužila. V Nemecku sú úplne íné tradície ako na Slovensku, takže to ani nie je také zaujímavé.

9. apríla sme cestovali na Slovensko, pretože nás čakali dve guľaté oslavy narodenín...


Prvá oslava sa konala 14. apríla a oslavovali sme 60. narodeniny Paľkovej maminy (Paľko je môj drahý, takže vtedy ešte mojej budúcej svokry). Oslavovali sme u nich doma, výzdobu som pripravovala ja, varila Paliho mamka s pomocou Paliho a jeho dvojičky Michala.



Torta bola náherná a veľmi chutná. Nechali sme ju urobiť u Ivky (na facebooku nájdete na stránke Dobrotkovo).


Druhá oslava sa konala 21. apríla a oslavovali sme 50. narodeniny mojej maminky. Oslavovali sme vonku. Výzdobu som robila sama, samozjreme bola jednoduchšia, pretože to bolo vonku.


Varil sa guľáš a neskôr sme ešte grilovali.


Torta bola taktiež nádherná a chutila výborne. Piekla ju kamarátka Dominika, ak niekto bude chcieť (v rámci Banskej Bystrice) rada dám kontakt. 

Máj
V máji sa nedialo nič extra, boli sme väčšinou len v práci. Jediné, čo sa udialo bolo 28. mája... mala som opäť kontrolu u gynekológa a keďže ani posledné lieky nezabrali, rozhodol sa to vzdať a poslať ma na ženskú kliniku do mesta Rostock. Vybavil mi tam termín, na ktorý som však musela čakať až do júla. 

Jún
7. júna mal môj drahý narodeniny. Boli sme sa spolu najesť v jednej z našich obľúbených reštaurácií.


20. júna sme si boli po naše nové autíčko. Opäť sme sa rozhodli pre Opel Astra a tentokrát v skvelej výbave. Na tomto aute je už naozaj radosť jazdiť. 

Júl
Júl sme taktiež prevažne trávili v práci, no 19. sme mali termín na ženskej klinike v Rostocku. Toho termínu som sa obávala, hlavne toho, čo mi tam povedia. Doktorka mi rozprávala, aké sú možnosti a že koľko vyšetrení mi musí urobiť. To by bolo všetko pekné, no jediné, čo urobila bolo, že mi vzala  krv a poslala ma domov. To ma veľmi nahnevalo, nakoľko rozprávala, že musí urobiť veľa vyšetrení a nakoniec mi vzala len krv! Na ten termín som čakala 2 mesiace! A na kliniku som cestovala hodinu! Cestou domov som si poplakala a nakoniec som sa upokojila, no na ďalší termín som musela čakať až do septembra.

August



V auguste sme sa počas voľna vybrali ku moru, kde sme strávili pár krásnych chvíľ. Najviac si to užívala naša Chelsea, ktorá veľmi nechce plávať, no čas pri vode má veľmi rada. 

September
22. septembra oslávila rok našla láska Chelsea. Nemohla som tomu uveriť, stále som ju mala v hlave ako malú guľku, ktorá ledva behala po byte, kde-tu urobila mláčku... a teraz už mala rok, bola z nej veľká veselá slečna, ktorá nám spestrovala každý jeden deň (článok nájdete TU).

Koncom septembra sme mali opäť termín na klinike. To, čo sa tam odohralo som si nevedela predstaviť ani v najhoršom sne. Doktorka predo mňa posunula papier s mojimi výsledkami testov z krvi. Málo vitamínu D, hormóny totálne hore nohami... Slovami doktorky - dieťa nikdy mať nebudete, dám vám lieky, aby sa vám hormóny upravili, musíte ich brať iba 30 rokov... a ak tak veľmi chcete dieťa, choďte do Prahy na kliniku a vezmite si vajíčka inej ženy. Po jej slovách som sa rozplakala ako malé dieťa. Lieky, čo mi predpísala som si išla do lekárni vyzdvihnúť, ale nejak som sa nevedela prinútiť ich vziať. Čo sa nakoniec ukázalo ako dobrý krok, pretože môj gynekológ povedal, že ich brať nemám. Pôsobili totiž ako antikoncepcia a keby som ich brala, tak ani nikdy neotehotniem.
Mimochodom tá veľmi citlivá (irónia) doktorka mi dala odporučenie na kliniku, ktorá sa zaoberá umelým oplodením. Povedala však, že sa tam mám ísť hneď prihlásiť lebo na termín sa zvyčajne čaká pol roka. Keď som tam prišla a ukázala všetky moje papiere, pani na recepcii povedala, že treba jednať rýchlo a že sa porozpráva s doktormi, večer mi zavolá a povie mi, kedy tam mám prísť. Termín som dostala hneď o týždeň. 

Október
3. októbra sme mali ten termín na klinke, ktorá sa špecializuje na umelé oplodnenie. Doktori tam mali úplne iný prístup ako tí na tej druhej klinike. Všetci boli veľmi milí a s témou neplodnosti zaobchádzali veľmi citlivo. Dostali sme veľmi príjemnú sympatickú doktorku, ktorá s nami hovorila na rovinu, ale napriek tomu citlivo a elegantne. Dala mi tabletky, ktorým som taktiež nedávala veľkú šancu. Mala som ich brať 21 dní a potom 4 dni pauza a potom ďalšie balenie a takto dobrať tri balenia. Hneď po prvom balení sa dostavila menštruácia. Nikdy som sa z nej tak netešila :D. Ale po roku a pol to pre mňa naozaj bolo pozitívne prekvapenie. 

November
2. Novembra sme cestovali na Slovensko, plán bol ostať až do 7. decembra, čo sa za pár dní zmenilo, pretože hneď na začiatku dovolenky nám do auta nacúval pán rómskeho pôvodu a naše nové (už polročné) auto získalo na zadných dverách veľkú jazvu... Vôbec nás to nepotešilo, hlavne preto, že sme mali ešte dosť vybavovačiek okolo svadby a toto nám do kariet nehralo. Našťastie sme volali do servisu v Nemecku a oni nám povedali, že stačí, keď prídeme začiatkom decembra. A tak sme odchod naspäť do Nemecka naplánovali na 5. decembra.

Potom sa už všetko točilo len okolo svadby. Behačky po úradoch, poučenia v kostole, koláče a tak ďalej. 24. novebra prišiel deň D a bol to jeden z najkrajších dní v mojom živote. Článok o svadbe určite bude tiež, len zatiaľ si to chceme ešte nechať pre seba. 

December
V decembri sme najskôr vybavovali moje nové doklady, potom preklad sobášneho listu do nemčiny... neverili by ste, koľko času to zabije. 5. decembra sme podľa plánu cestovali do Nemecka. Deň na to sme behali po úradoch v Nemecku - potrebovala som novú kartičku poistenca, papiere od auta, bankomatovú kartu... A samozrejme boli sme s autom v servise. Museli sme však týždeň počkať, kým prídu nové dvere a dozvedeli sme sa, že ten pán, čo nám do auta nabúral, to vo svojej poisťovni vôbec nenahlásil. Naštastie, pre nás tým nevznikli žiadne komplikácie.

11. decembra som oslávila svoje 27. narodeniny. Oslavovali sme len doma - ja a môj manžel. Prichystal pre mňa výbornú večeru a urobili sme si pohodový večer pri sledovaní seriálov.

20. decembra sme mali opäť termín na klinike (ktorá sa špecializuje umelými oplodneniami) v Rostocku. V podstate neprišlo nič nové, stále chaos v hormónoch, nič nefunguje ako má. Ale lieky som mala brať ďalej, pretože maličké zmeny tam už boli.

Rok 2018 som ukončila v práci, pretože som robila na jednej silvestrovskej párty. Medzi mojimi kolegami sa cítim veľmi dobre, takže mi to vôbec nevadilo a napriek tomu, že sme túto noc nestrávili s rodinami, veľmi sme si to užili a zabavili sme sa. 

Rok 2019 sa začal dobre, a aj keď sme už takmer v jej polke, ja som sa rozhodla vám z tohto roku ešte nič neprezradiť. Budete si musieť počkať na ďalšie zrhnutie roka, no nastanú v ňom nejaké zmeny... :) 

3 komentáre:

  1. Já Ti přeju hodně zdraví a ať si spokojená a děťátka se dočkáš :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. good post 😊 would you like to follow each other? if the answer is yes, please follow me on my blog & i'll follow you back. https://camdandusler.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť