1 rok s Chelsea

Ahojte!

Dnes je pre nás výnimočný deň, pretože naše malé zlatíčko Chelsea má 1 rok! Ako to všetko začalo, prečo sme sa rozhodli mať psíka a ako sa to u nás doma zmenilo... to všetko vám chcem ukázať v tomto článku.

Rok 2017 pre mňa nebol jednoduchý (podrobnosti v článku Môj rok 2017) a keď mi doktor oznámil, že zrejme nikdy nebudem mať deti, rozhodla som sa, že chcem šteniatko. Začala som hľadať na začiatku októbra. Nemala som ani potuchy, aké plemeno by som chcela, jediné, čo som vedela bolo, že by to mal byť malý psík vhodný do bytu, kľudnej a priateľskej povahy a že by sa nám mal na prvý pohľad zapáčiť. 

Obzerala som yorkšíry, jazvečíky, maltezáky, ale aj buldočky, či plemená ako jack russel a ešte stále veľmi obľúbené pomeraniany. Moje hľadanie trvalo približne 2 týždne, keď som natrafila na inzerát, v ktorom jeden pán predával posledné šteniatko rasy cavalier king charles španiel. Bolo nádherné a ja som mu ihneď napísala. Dotyčný pán však chcel predom na účet 100 €, čo bolo pre mňa príliš riskantné, nakoľko som psíka naživo nevidela a do odchodu na Slovensko nám ostávali ešte dva týždne. Bola som z toho sklamaná, no potešilo ma, že som našla rasu, ktorá sa mi páči a už som si bola istá, že budem hľadať cavaliera. 

Pár dní na to, som našla jednu pani, ktorá predávala niekoľko takýchto šteniatok. Na predaj mala ešte troch psíkov. Napísala som jej... komunikácia s ňou veľmi príjemná a od začiatku som mala dobrý pocit. Šteniatko som si chcela rezervovať a pani mi napísala, že by chcela predom na účet 10 €. To sa mi zdalo super cena oproti predošlej skúsenosti s pánom, ktorý pýtal desaťnásobok. Na druhý deň som pani poslala peniažky na účet. Napísala som jej ešte jeden mail, v ktorom som sa pýtala, či nemá náhodou aj sučku, pretože doma máme zajačicu a sučka by sa k nej hodila viac. Odpísala mi, že sučky sú už rezervované, ale ak niekto nepošle peniaze za rezerváciu alebo od rezervácie odstúpi, tak bude na nás myslieť. 

O pár dní som išla do obchodu, kúpiť Maxovi obojok (Max by bolo meno, keby to bol psík), no stále som dúfala, že budeme mať sučku, a tak som vzala červený, aby sa hodil pre obidve pohlavia, no popruhy som vzali aj modré a aj ružové... Posledný októbrový deň (presne deň pred odchodom na Slovensko) mi prišiel e-mail, že budeme mať sučku! Veľmi som sa potešila a začali sme vymýšľať meno. Už dlho som mala v hlave meno Chelsea a pretože sa toto meno zapáčilo aj môjmu drahému, tak sme dlho uvažovať nemuseli.

6.11. mali šteniatka za sebou posledné očkovanie a pretože už vedeli sami papať, tak sme si po Chelsea išli. Pretože sme prišli ako prví, mohli sme si sučku vybrať. Mali sme na výber 4 rôzne. Každý bola svojim spôsobom jedinečná a zlatučká. Naša Chelsea bola najmenšia a najkľudnejšia. Vzala som ju na ruky a ona ma oblizla na líce. A vtedy som vedela, že ona je tá správna. 

Toto je fotka z cesty domov. Hneď mi zaspala na nohách a ja som sa z nej veľmi tešila.

Prvé dni boli celkom chaotické, pretože sme boli na striedačku u mojich rodičov alebo u mamky môjho drahého. Navyše sme ešte postupne dokupovali veci, čo Chelsea potrebovala. Prvé dni väčšinu času prespala, chvíľku sa pohrala, išli sme vonku a potom zase spala...

1.12.2017 sme cestovali do Nemecka. Cesta nám trvá okolo 10 hodín, preto sme mali trochu strach, či to malá zvládne. Prespala skoro celú cestu. 

A takto rýchlo rástla... až príliš rýchlo, no toľko radosti, ktorej priniesla do našej domácnosti jej nemôžeme nikdy oplatiť... 

A nielen v našich životoch sa toho veľa zmenilo, ale aj v živote našej zajačici Charlie. Tá prijala Chelsea veľmi pekne a napriek tomu, že psy nemá rada, svoju novú "sestru" si obľúbila. 

V apríli 2018 nastala ešte jedna veľká udalosť. Naši susedia si veľmi priali cavaliera a pretože v Nemecku za takéhoto psíka zaplatíte od 1000 € vyššie, poprosili nás, či by sme im jedného nepriviezli zo Slovenska, a pretože sme v apríli na Slovensku boli, jedného sme im zaobstarali. Dali mu meno Dasty.

Dasty sa stal najlepším priateľom našej Chelsea. Žiaľ nemám žiadnu aktuálnejšiu fotku, teraz sú už rovnako veľký a vedia byť poriadne divokí, keď sú spolu.

A ako sa nám zmenila domácnosť po tom, čo sme si sem doniesli Chelsea? Myslím, že o tom, že sú po celom byte hračky, ani písať nemusím. Prešli sme obdobím spávania v peliešku, potom obdobím spávania s nami v posteli a v lete prišiel opäť na rad peliešok. Už sa však tešíme na zimu, kedy sa nám bude opäť pchať pod perinu a príjemne nás hriať. 

Pre Chelsea sme mali nachystaný takýto kútik s miskami, no zakaždým to vyzeralo nejako takto... Preto sme hľadali niečo krajšie a hlavne pre viac misiek.

A dopadlo to takto. Najskôr sme sa bielej podložky báli, no táto sa čistí ľahučko. Navyše je na nej miesto na tri misky, jednu na vodu, jednu na granule a jednu na konzervu. 

Zmenila sa aj naša splálňa. Na tomto mieste predtým stála stolička, na ktorú sme si ukladali oblečenie. Teraz je tam biely mäkkučký koberec, na ktorom má Chelsea svoj peliešok, ružový box, v ktorom sú menšie hračky, vtedy mala ešte len troch veľkých plyšákov, aktuálne k nim pribudol ešte veľký slon z Ikea.

Práve dnes má moje maličké šteniatko 1 rok! Vyrástla tak rýchlo... Mne veľmi prirástla k srdcu a neviem si predstaviť, čo by som bez nej robila. Na záver pre vás mám ešte niekoľko fotiek. Do komentára mi napíšte, či máte taktiež psíka, ak áno akej rasy a aký je starý.